Barbara Dallosová Rôzne Správy

Starosta eko dedinky: Nemôžem robiť len od stola, občas sa musím aj pohrabať v odpadkoch

Obci pri Žiari nad Hronom sa podaril to, čo zrejme máloktorej. Aký je kľúč k úspechu, sme sa pýtali jej starostu.

Ilustračný obrázok k článku Starosta eko dedinky: Nemôžem robiť len od stola, občas sa musím aj pohrabať v odpadkoch
8
Galéria
Foto: Barbara Dallosová / Zdroj: Dnes24.sk

Nenápadná dedinka v okrese Žiar nad Hronom v poslednej dobe púta pozornosť. V časoch, keď ekologické silno rezonujú, Trnavá Hora ukazuje prekvapivé čísla. V obci zvýšili od roku 2010 objem separovaného odpadu zo 14,75 na viac než 53 percent.

V Trnavej Hore vybudovali zberný dvor, postavili nové stojiská, zrušili divoké kompostovanie, ale najmä, začali obyvateľov vzdelávať a za ekologické správanie odmeňovať. Na čele dediny stojí bývalý výpravca vlakov Pavel Kravec. Ako hovorí, začiatky boli ťažké a prehrabať sa vo vreciach s odpadom neraz musel aj on sám. Pýtali sme sa ho, ako sa to všetko dedinke podarilo.

Na starostovskej stoličke sedíte druhé volebné obdobie. Prichádzali ste už do úradu s eko víziou?

Priznám sa, že takúto víziu som nemal. Prišla postupne, keď som už bol v úrade a začal som chápať, čo obec naozaj potrebuje. Štyri volebné obdobia som bol poslancom, takže ja som ten život v dedine veľmi dobre poznal. Ale potrebu riešenia odpadového hospodárstva som začal vnímať vtedy, keď som začal situáciu sledovať a robiť si grafy. Keď veci vidíte v grafoch, v číslach, hneď to hovorí jasnejšou rečou.

Dnes, keď sa ma ľudia pýtajú, čo je najťažšie na starostovaní, zvyknem odpovedať: Dôležitých je veľa vecí, infraštruktúra, zásobovanie energiami a podobne… Ale najväčšia výzva pre samosprávy je, aby sa mal občan kde zákonne zbaviť odpadu a aby to bolo zároveň ekologické.

Vy hovoríte, že všetko zmenil zberný dvor…

Krokov k dosiahnutiu tých 53,41 percent bolo niekoľko, ale áno, zberný dvor je jedným z najväčších. Každý deň je otvorený od ôsmej do trinástej hodiny, v čase sezóny, teda od marca do novembra, zase každú sobotu od trinástej do pätnástej hodiny. Vtedy je tam najviac ľudí. Podarilo sa nám tento čas dobre nastaviť, vychádzali sme z toho, ako funguje sobota na dedine. Doobeda sa porobí gro prác, ľudia si stihnú všetko ponakladať a potom nám to vozia.

V zbernom dvore končí len objemný odpad, ktorý občania nevedia dať do základných zložiek triedeného odpadu, ktoré sa odvážajú spred domov. Ročne zberný dvor navštívi okolo 250 až 300 ľudí, čo považujem za veľký úspech.

Ľudia teda odvezú väčší odpad do zberného dvora. A ďalej?

Tam ešte len začína robota. Máme tu niekoľko aktivačných pracovníkov, ktorí privezené veci ďalej rozoberajú a dotrieďujú. Čo sa dá, končí v triedenom odpade. Objemný odpad sa totiž snažíme úplne minimalizovať. My zbierame celkom 27 druhov odpadu, čo dokáže naozaj máloktorá obec. Niečo vieme využiť aj ďalej. Napríklad drevo od nás odkupuje zvolenský podnik Kronospan. A tie ostatné zlepšenia?

K súčasnému stavu viedla dlhá cesta. Začala v roku 2010, keď sa spustil zber odpadu od dverí k dverám. V čase vývozu jednoducho ľudia vyložia vrecia s vytriedeným odpadom, a dostanú toľko prázdnych viec, koľko plných vyložia. Je to psychológia. Čím ďalej to má ten občan voziť, tým menej je motivovaný.

Ďalej sme vybudovali stojiská v chatových oblastiach Ladno a Belikovo. Chalupári prídu len na víkend a vývoz odpadu od dverí je napríklad v stredu. Stojiská sme teda osadili aj tam a postupne ich učíme triediť tiež. Už si na to pomaly zvykajú, ale ešte to nie je dokonalé (úsmev).

Zrušili sme divoké kompostovanie a začali rozdávať domáce kompostéry. Od minulého roka máme tiež zavedený zber kuchynského odpadu. Myslím si, že sme jednou z prvých obcí na Slovensku, ak nie prvá, ktorá začala zbierať kuchynský odpad. Začali sme v júni a na konci roka sme mali vyzbieraných 8,9 tony.

Mnoho miest a obcí od nového roka poplatky za odpad zvyšovalo. Vy tvrdíte, že obyvatelia Trnavej Hory, naopak, ušetria. Ako?

Ušetria, ak budú poctivo separovať. O tom je žetónový systém. Prešli sme z paušálnej platby, teda na hlavu v domácnosti, na žetóny. Tak platíte len za skutočne vyvezený odpad. Ľudia to rýchlo pochopili, úspora je proste silná motivácia. Oni tie kukanádoby niekedy tak nadupú, poskáču po tom, že sa to nedá ani vysypať (smiech).

Pôvodne to bolo 12 žetónov ročne, tento rok sme ich počet znížili. Keď sme dali 12 žetónov ako povinnosť, sťažovali sa nám napríklad domácnosti, v ktorých žije len jedna osoba, že to nevyužijú. Pri dobrom triedení to neminie ani dvojosobová domácnosť. Keďže si už ale ľudia zvykli, že čím viac budú triediť, tým menej budú platiť, chceli sme znížiť počet žetónov s tým, že v prípade potreby si ich môžu dokúpiť.

Naozaj to funguje? Nechodia si ľudia žetóny dokupovať často?

Naozaj to funguje, a ak si niekto chodí dokupovať, zisťujeme, prečo. Vedieme si štatistiku a potom mapujeme príčiny. Firma, ktorá nám robila koncepciu odpadového hospodárstva, robila aj analýzu obsahu kukanádob. Vysypali sme v deň vývozu do vriec vyše dvadsať kukanádob, previezli sme to na zberný dvor a títo odborníci to s nami triedili a zisťovali sme nedostatky. Ukázalo sa, že je tam napríklad asi 10 percent potravín a takmer 30 percent bioodpadu, ktorý by sa dal dať inam.

Obyvateľov to teda ešte stále musíte učiť. Ako? Chodíte od domu k domu?

Nie tak celkom, ale niekedy aj to. Snažím sa o tom s ľuďmi čo najčastejšie hovoriť. Teda keď máme nejaké stretnutie, napríklad s dôchodcami alebo s futbalistami, vždy sa snažím dotknúť aj tejto témy. A od jari budeme podľa analýz, kto koľko dokupoval žetónov, naozaj chodiť za ľuďmi. Polopate. Prídeme, vysypeme smeti a ukážeme im – aha, toto ste mohli vytriediť, aj toto ste mohli vytriediť a nemuseli ste dokupovať.

Tiež sme spustili na obecnom Facebooku seriál Triedim, triediš, triedime. Upozorňujeme na konkrétne miestne veci, napríklad kde je nádoba na zber tonerov, ale pridávame aj praktické rady, napríklad ako vyseparovať téglik od jogurtu.

Človek si kladie otázku, prečo to takto nespravia všetky obce. Ako to, že v Trnavej Hore to ide a inde nie?

Ja mám tak trochu aj šťastie, lebo táto téma nie je len mojou prioritou. Máme dobré obecné zastupiteľstvo, sme dobrý tím zamestnancov obce a je aj v záujme poslancov, aby sa tieto veci zlepšovali.

Ďalšia vec je nebáť sa zašpiniť si ruky. Nedá sa to robiť od stola. Ja už som tiež neraz strčil ruku do kontajnera. Ľuďom to treba vysvetľovať, učiť ich, a ak niečo nefunguje, zisťovať prečo. Bez tej osobnej zainteresovanosti to nejde.

Na rovinu – dá sa pomer separovaného odpadu potiahnuť ešte ďalej ako na tých 53,41 percent? Je to vôbec reálne?

Systémovo sme vlastne vyčerpali už všetky kroky. Ja viem, že už to prudko rásť nebude. Teraz sa budeme musieť sústrediť na udržanie tohto stavu a na pomoc ľuďom, ktorí v triedení ešte nie sú doma a potrebujú si to trošku osvojiť.

Buďme trochu osobnejší. Vy ste rodák z Trnavej Hory. Ste ten starosta, ktorý každého osobne pozná?

Myslím, že áno. A som tomu rád. Na čas som pôsobil v Bratislave a keď som prišiel na svoje prvé úspešné miesto na Ministerstvo hospodárstva, videl som, ako sa tam po voľbách všetci začali zliezať z celého Slovenska a vo veľkom sťahovať. To mi nešlo do hlavy. Veď hádam celé Slovensko sa nemôže presťahovať do Bratislavy (smiech). To bola taká predzvesť, že touto cestou asi ísť nechcem. Veci sa dajú zlepšovať aj na strednom Slovensku, aj v malej obci.

Myslíte si, že ste populárny starosta?

To je veľmi ťažká otázka. Určite nie som sympatický všetkým. Ja sa ale o popularitu ani nesnažím, snažím sa o autentickosť. Chcem sa starať o všetkých ľudí, chodiť medzi nich, byť nielen starosta ale stále aj obyvateľ obce. S tým sa dá zájsť omnoho ďalej.

Nenechajte si ujsť viac noviniek zo Žiaru a okolia a sledujte nás aj na Facebooku a Instagrame.

Chcete mať vždy po ruke aj informácie zo Slovenska či zo sveta? Sledujte Facebook Dnes24.

Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie