Štedrovečerné opekance s makom jedia celé generácie

[color=#ff0000]­[size=15]Štedrý deň našich predkov[/size][/co­lor]

Štedrý deň bol najdôležitejším dňom celého roka. Od rána sa nesmelo robiť nič, len sa pripravovať na večer. Piekli sa koláče, staval sa vianočný stromček, zdobil sa celý dom, i keď výzdoba bola skromná. Stromček bol vždy živý, aby krásne rozvoniaval. Zdobil sa sušeným ovocím, nakrájanými jabĺčkami, orieškami, kto mal, tak ligotavými ozdobami a samozrejme sviečkami. Nesmelo chýbať imelo, ktoré sa vešalo na okná, do izby alebo do kuchyne, kde sa stretávala celá rodina.

Ešte pred večerou sa nakŕmil statok, ktorý takisto dostal lepšiu potravu ako inokedy a pastieri ich krstili svätenou vodou a vetvičkou z ihličnanu. Rodina sa k štedrovečernému stolu zišla, keď začuli biť kostolné zvony, čo bývalo okolo piatej popoludní, keď už bola vonku tma. Každý zvykol mať na sebe oblečené aspoň niečo nové. Pred večerou sa celá rodina nahlas pomodlila. Gazda poprial zdravia na celý rok a prosil Boha o požehnanie darov, ktoré z jeho milosti budú používať.

Pod ľanový obrus sa schovali peniaze, aby bola rodina budúci rok bohatá a niekde takisto hrsť ovsa a jačmeňa, aby sa urodilo čo najviac. Na stole nechýbala sviečka a nejaká jednoduchá ozdoba, napr. vetvička zo stromu. Okolo nôh stola sa ovíjala reťaz, aby bola rodina aj budúci rok súdržná a spolu. Zvykla sa doniesť aj slama so sliepkou sediacou na vajciach takisto ako symbol toho, aby sa rodina nerozišla, ale držala pokope ako tá sliepka s vajíčkami. Otcovia ešte pred večerou mazali čelá svojich dcér medom, ktorý im mal zabezpečiť krásu aj do budúcnosti.

Po večeri nasledovala opäť spoločná modlitba a príchod Ježiška. Ten oznamovali rodičia deťom tak, že im za chrbtom hádzali na zem orechy. Keď spadli a narobili buchot, tak deti vedeli, že Ježiško prichádza. Darčeky boli skromné – z dreva vystrúhaný koník, ovečka, či panáčik, bábika zo šúpolia alebo slamy, možno nejaká vystrúhaná kolíska pre bábiky. Darovávalo sa i oblečenie, ktoré šila gazdiná.

Potom sa chodilo spievať pod okná a samozrejmosťou pre všetkých bola polnočná omša. Tam nesmel chýbať žiadny kresťan, kostol sa tak naplnil celými rodinami. Polnočná omša bola vrcholom svätého a jedinečného večera. Kto sa jej nemohol zúčastniť, ten to pociťoval ako stratu, ktorú počas roka nemohol ničím nahradiť.

[size=15][color=#ff0000]­Ako to kedysi vyzeralo na štedrovečernom stole[/color] [/size]

I napriek tomu, že sme neboli bohatým regiónom, ľudia tu boli poľnohospodársky zameraní, mnoho si dopestovali a dochovali, preto si na Štedrý večer mohli dopriať. Aj tí najchudobnejší mali v tento deň všetkého. Štedrovečerný stôl symbolizoval hojnosť pozemských darov, preto sa založil všetkými možnými jedlami a takisto hojnosť Božích darov, preto sa dovoľovalo jesť dosýta, hoci počas roka to neexistovalo. Odísť od stola nenasýtený znamenalo vystaviť rodinu nebezpečenstvu, že budúci rok bude nedostatok jedla. Na štedrovečernom stole tak nechýbali oblátky s medom, opekance s makom, kapustnica s hríbami, niekde i s rybami, či neskôr s kyslými nakladanými uhorkami. Rýb bolo veľmi veľa, lovili sa v potoku alebo v Hrone a podávali sa ako hlavné jedlo večera, nakoľko bol predpísaný pôst a mäso sa smelo konzumovať až po Vianociach. Štedrú večeru ďalej tvorili zemiaky, zelenina, ovocie (čerstvé i sušené jablká, hrušky, slivky), obilniny, repa, kukurica, cvikla. Všetko dopestované doma a uložené v slame v pivnici, aby sa zachovala čerstvosť. Zákuskom bolo zvyčajne uvarené jablko, dnes nazývané „jablko v župane“ a viac-menej už podávané len v niektorých reštauráciách. Niekde sa ale piekli aj koláče. Na božie narodenie sa nevarilo, dojedalo sa, čo ostalo z večere. Stôl sa nechal nedotknutý až do konca roka, inde do Troch kráľov. To, čo sa zjedlo, sa len dopĺňalo. [color=#ff0000] [size=15]Vianočné zvyky v našom regióne dnes[/size][/color]

Mnohé zo zvykov našich predkov sa tu zachovali dodnes. Predávajú sa z generácie na generáciu a i dnes ich počas Štedrej večere ich berieme ako samozrejmosť. Rodina sa pred večerou postaví a pomodlí, nahlas alebo potichu každý za seba. Večeria sa za úplnej tmy len pri svetle sviečky. Od štedrovečerného stola sa nikto nesmie postaviť, aby nikto z rodiny v budúcom roku neodišiel. Otec robí všetkým členom rodiny na čelo medom krížiky. Rozkrajuje sa jabĺčko pre šťastie, ktoré sa potom rozdelí medzi všetkých pri stole. Niekde sa zvykne prestrieť jedno miesto navyše pre náhodného hosťa. A rodiny si takisto ako v minulosti, kladú pod obrus peniaze, aby ich v ďalšom roku mali dostatok.

[color=#ff0000]­[size=15]Štedrá večera u nás [/size][/color]

Ani na štedrovečernom stole sa toho v týchto končinách veľa nezmenilo. Stále začíname večeru prípitkom a oblátkou s medom, niekde i s cesnakom pre zdravie a pokračujeme opekancami s makom, ktoré sú pre náš región príznačné, a ktoré jeme z jednej spoločnej misy, aby rodina spolu držala aj budúci rok. Nasleduje tradičná kapustnica. Tú už každý robí na vlastný spôsob, či už je to so smotanou a zápražkou, s hríbmi, klobásou, údeným či iným mäsom, alebo bez tohto všetkého. Hlavným jedlom štedrej večere je ryba. Typickým je ešte stále kapor, ale už i u nás sa stretávame s filé, pstruhmi, pangasiom, či s lososom. Samozrejme nechýba ani majonézový zemiakový šalát. Potom sa zvykne zjesť kúsok ovocia a nejaký zákusok. Tradičné jedlá sa môžu v jednotlivých rodinách nášho okresu líšiť v drobnostiach, ktoré si jej členovia priniesli z iného regiónu alebo sa v tej ktorej rodine tradujú. [size=15][color=#ff0000] Recept na opekance s makom[/color][/si­ze]

Opekance s makom sú špecialitou nášho regiónu. Pečú a jedávajú sa výlučne na Vianoce a na žiadnom štedrovečernom stole v našom okrese nesmú chýbať. Je to jednoduché jedlo, na ktorého prípravu toho veľa nepotrebujeme:

Do trošky teplého mlieka (cca 1 dcl) pridáme malú lyžičku cukru a rozmrvíme v ňom 1–1,5 kocky droždia. Keď droždie vyjde v mlieku na povrch, vylejeme túto zmes do 1/5 – 1 kg hladkej múky (podľa toho, koľko opekancov chceme). Pomiešame, aby cesto zredlo. Keď je napučané, dolejeme mlieko podľa potreby, pridáme 1 celé vajce, 2–3 lyžice oleja alebo 10 dkg Helie, prášok do pečiva a trochu soli. Vymiešame, aby bolo cesto vláčne a odlepovalo sa od misky, necháme cca 20 minút kysnúť prikryté utierkou. Keď je cesto vykysnuté, na doske si ho pokrájame na dlhé pásiky, ktoré vyšúľame a následne zo šúľkov odkrajujeme opekance. Tie poukladáme na vymastený a namúčený plech (nie nahusto), kde ich necháme ďalších 5–10 minút podkysnúť. Potom idú opekance do rúry. Pečieme ich na 250˚C do ružova. Pred podávaním ich dáme do horúcej vody, aby odmäkli, posypeme ich makom a oblejeme „sirupom“ z roztopeného masla, vody a cukru.

[size=15][color=#ff0000]­Vianoce v rómskych rodinách [/color][/size]

Okrem pravých slovenských Vianoc v našom regióne oslavuje mnoho ľudí i rómske Vianoce, ktoré sa však od tých našich veľmi nelíšia. Vianočný stromček majú pestrofarebný, aby bol krásny farebný aj celý budúci rok. Na Štedrý deň tiež dodržiavajú pôst a pripravujú sa na Štedrú večeru. Tam nechýba zemiakový šalát, opekance s makom, ryby, sladké i slané koláče. Rozdiel je len v kapustnici, v ktorej je viac údeného mäsa a klobás a podobá sa skôr na náš segedín. Takisto na ich stole nechýbajú domáce klobásy, údené mäso, ale i rezne, s čím sa u nás nestretávame.

Pred večerou sa kŕmi statok, psy, mačky. Potom sa celá rodina umyje, sviatočne oblečie a sadá k štedro prestretému stolu. Pre nás netypickým zvykom je tácka, ktorú pripravujú pre nebožtíkov. Najstarší člen rodiny vezme tácku, na ktorej je čečina a sviečka a postupne sa na ňu ukladá zo všetkého, čo sa nachádza na stole. Otec sviečku na tácke zapáli, naleje do štamperlíka alkohol a prežehná sa.

Rómovia tiež dávajú pod obrus peniaze, aby im nikdy nechýbali. Pred tým, ako začnú jesť, otec rodiny ako prvý poďakuje za plný stôl, popraje všetkým zdravie, šťastie a všetci spolu sa pomodlia. Takisto nesmú vstať počas večere od stola.

Následne na to, si pod stromčekom rozdajú darčeky a idú vinšovať ostatnej blízkej rodine. Do domu ako prvý vždy vstupuje chlap – hlava rodiny. Spievajú sa prebraté koledy, nakoľko vlastné nemajú. Typickým rysom rómskych Vianoc je, že i ten najchudobnejší Róm si v tieto sviatky dopraje. Hlavne na jedle, nie na darčekoch.

//Za priblíženie Vianoc v minulosti patrí vďaka Oliverovi Dávidovi a za opísanie Rómskych Vianoc Júlii Suchej. Vianočné tradície našich predkov čerpané aj zo zdroja – Anton Habovštiak: Kráľ nad kráľmi sa narodil. // ** Monika Vengrínová**