Svadobný závoj kráľovnej Alžbety II. robilo 10 miestnych čipkárok
Hodruša-Hámre 14. mája – Len málokto sa môže pochváliť kráľovskou zákazkou, akú pred niekoľkými desaťročiami získali ženy – čipkárky z obce Hodruša-Hámre v okrese Žarnovica. Posledná žijúca z nich, 87-ročná Eva Trenčanová, spomína, že sa ako jedna z
Výroba paličkovej čipky má v Hodruši-Hámroch bohatú históriu. Čipky, ktoré vychádzali spod šikovných rúk žien baníkov, mali odbyt predovšetkým vo Viedni a v Pešti. V roku 1875 tu bolo dokonca založená čipkárska škola a dielňa. V nej sa k paličkovaniu priučila aj v tom čase šesťročná Eva Trenčanová. V 60. rokoch minulého storočia však škola zanikla.
„Ja ako šesťročná som tam prišla, ale na základe toho, že voľakedy však peniaze neboli, no a pýtala som si od otca, aby mi dal na topánky. On mi povedal, že si mám ísť zarobiť a ja som sa urazila a povedala som, ja si na tie topánky zarobím. Povedala som mame, aby mi poviazala hlavicu, dala na chrbát a išla som do školy, no a pani učiteľka mi povedala, že som ešte príliš malá na to,“ spomína Trenčanová.
Malá čipkárka sa však nedala odradiť a tak sa v priebehu polroka naučila všetky základné veci. „Po polroku som už vedela robiť aj také dečky, menšie, potom väčšie, potom krajky a tak som sa poľahky naučila, ale potom som nastúpila do základnej školy, ešte som aj tam chodila do tej čipkárskej školy,“ uviedla.
Predlohy na čipky dostávali hodrušské ženy z Bratislavy. V čipkárskej škole sa ich podľa Trenčanovej stretávalo 15 až 20 rôzneho veku – od malých dievčat až po staršie ženy. „Ako bola miestnosť veľká a ten stôl obrovský, dlhý, široký, tak aj z jednej strany sa sedelo, aj z druhej strany. No ja ako začiatočníčka, kým ma učiteľka učila tie základné veci, som sedela na stoličke a na druhej stoličke som mala tú hlavicu,“ rozpráva Trenčanová. Po hodrušsky sa podľa jej slov hlavica nazývala „klepopolster“ a paličky „kleple“.
Na závoji pre britskú kráľovnú podľa jej slov pracovalo desať žien. „Ale len tie, ktoré vedeli pekne paličkovať a nesmeli sa im ruky potiť. To bol základ, že sa nesmeli ruky potiť. Komu sa ruky potili, ten dostával takú podradnejšiu prácu. Lebo keď sa potí, tak tá nitka ostáva vlhká a trošku potom otmavie,“ vysvetlila čipkárka. V tom čase však ženy vôbec nevedeli, pre koho čipku robia. Koho bude zdobiť počas svadobného dňa sa dozvedeli, až keď bola hotová. „Z Londýna prišla bavlna. Oni si dali priadzu, to bola prekrásne bielučká, jak padlý sneh, krásna, takže to sa potom z toho robilo,“ podotkla s tým, že výroba im trvala približne rok. Pri nedávnej návšteve kráľovnej Alžbety II. na Slovensku podľa jej slov starosta obce chcel, aby išla do Bratislavy. Ponuku však odmietla, keďže ako sama vraví, robilo by jej to ťažkosti kvôli zdravotnému stavu.
Zdroj: TASR Foto: TASR