Unikátna výstava žiarskeho rezbára Homolu (55): Jeho diela vystavia v Kremnici
Vo štvrtok, 21. novembra vystaví svoje rezbárske diela v kremnickom Múzeu mincí a medailí. Podľa múzea je ťažké dať ich dokopy, keďže zdobia priestory na mnohých kontinentoch, či prezidentských palácoch. Podarilo sa.
Ján Homola už úspešne vystavoval v roku 2012, v Galérii u františkánov v Skalici a Mestskom kultúrnom centre v Žiari nad Hronom. „NBS – Múzeum mincí a medailí rozhodlo predstaviť vo svojich galerijných priestoroch zlomok z bohatej tvorby umeleckého rezbára Jána Homolu. Túto príležitosť kremnické múzeum uvítalo aj preto, že Žiarčan Ján Homola je úzko spätý s Kremnicou,“ uvádza Erika Grniaková z kremnického múzea.
Prečítajte si rozhovor s Jánom Homolom: Rezbár Homola (54): Na mojej stoličke sedí španielsky kráľ
Pozrite si aj videorozhovor s Jánom Homolom vo videogalérii z vernisáže v Žiari nad Hronom.
V kuchyni španielskeho kráľa
Podľa Grniakovej sú Homolove diela väčšinou zhotovené na objednávku je ťažké získať na veľkú reprezentatívnu výstavu, ktorá by predstavila široký záber námetov a realizácií ich tvorcu. „Nachádzajú sa na rôznych kontinentoch – od Afriky cez Austráliu, Ameriku, Kanadu a v mnohých európskych štátoch. Zdobia aj domácnosti významných osobností. Španielsky kráľ Juan Carlos používa stôl a stoličku z jeho dielne a chalupu slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča zdobí vyrezávaný nábytok a reliéfy,“ dodáva.
Hoci sám nie je poľovník, drevené vyrezávané pažby zbraní a reliéfy verne zobrazujúce výjavy z prírody musia potešiť oko každého lovca. Šach venovaný tejto téme so 40 cm vysokými figúrkami, ktoré si majster sám navrhol, je svojho druhu jedinečný a unikátny. Ján Homola sa vo svojej tvorbe venuje aj stvárneniu sôch a reliéfov s náboženskou tematikou, pričom sa inšpiruje rôznymi spodobeniami svätcov, či len osudom jednoduchých ľudí. Jeho diela sú preto zrozumiteľné a výpovedné pre široký okruh návštevníkov.
Ján Homola
Narodil sa 30.6.1958 v Handlovej. Detstvo strávené v Janovej Lehote sa podpísalo na blízkom vzťahu k prírode so všetkými jej pôvabmi. Jeho vzdelanie sa však uberalo technickým smerom. Po ukončení Strednej priemyselnej školy baníckej v Banskej Štiavnici pokračoval v štúdiu na Vysokej škole technickej v Košiciach. Jeho prvým a zároveň aj jediným pôsobiskom sa stala kremnická mincovňa, kde pracoval ako technológ výroby. Prácu s kovom však začala prevyšovať dlhodobá láska k drevu. Drevorezba Jána Homolu natoľko pohltila, že v roku 1991 sa svojej záľube začal venovať profesionálne. ** Vernisáž výstavy sa uskutoční 21. novembra o 16.00 hod.**
