Veľká noc: Útek z Egypta, ukrižovaný Kristus či šibačka?
Pár dní voľna navyše pre tých, čo chodia do práce. Každý rok a predsa v inom čase. Slávia ju židia, kresťania i ľudia bez akéhokoľvek vierovyznania. Viete, čo je vlastne Veľká noc?
Židovský Pesach
História Veľkej noci sa začala písať v 13. storočí pred našim letopočtom. Židovský národ “Izrael” žil vtedy 440 rokov v Egypte ako menejcenná pracovná sila. Mojžiš sa stal vodcom národa a pripravoval ho so svojim bratom Áronom na odchod z Egypta. Faraón nemal záujem prepustiť lacnú pracovnú silu zo svojej krajiny. Izraelský Boh postupne dopúšťal na faraóna a jeho krajinu rôzne pohromy, ktoré vyvrcholili smrťou prvorodených. Boh cez Mojžiša varoval Izraelcov, aby sa vyhli poslednej rane tak, že pomažú dvere jahňacou krvou a jahňa si opečú a zjedia s nekvaseným chlebom a zeleninou, pripravení dať sa okamžite na odchod.
Túto poslednú udalosť si dodnes pripomínajú Židia na celom svete. Odchod podrobeného národa z Egypta. Odchod do zasľúbenej zeme. Židovské slávenie Veľkej noci (Pesachu, Paschy) má svoje pravidlá. Počas osláv, ktoré trvajú celý týždeň, nie je v domácnostiach nič kysnuté. Sviatky začínajú sederovou večerou, kde každý úkon, chod, bylinky, voda či pohár vína má svoju symboliku.
Kresťanská Veľká noc
História kresťanskej Veľkej noci je logicky podstatne mladšia ako židovská. Na prelome letopočtov sa v Betleheme narodil Ježiš, Boh vtelený do človeka, ktorý priniesol na svet záchranu pre ľudí. Očistenie a odpustenie hriechu. Dospelý Ježiš tri roky chodil po Palestíne a hovoril o tom, že ľudia musia žiť inak, aby sa mohli priblížiť k Bohu. Svojím kritickým postojom k vyšším židovským vrstvám si vytvoril mnoho nepriateľov. Zomrel počas židovských sviatkov Pesach. Bol ukrižovaný napriek tomu, že rímsky zástupca Pilát ho prehlásil za nevinného. Ako dôvod smrti na kríži bolo uvedené: Židovský kráľ.
Kresťania veria, že Kristus bol v predvečer židovských sviatkov Pesach ukrižovaný za hriechy všetkých ľudí. Zomrel na kríži, bol pochovaný a na tretí deň bol vzkriesený. Svojou smrťou a vzkriesením premohol smrť a hriech. Vierou v neho a jeho obeť na kríži sú veriaci spasení. Kresťanom sa človek nerodí ale stáva vtedy, ak uverí, že Kristus je skutočne Boží syn, ktorý zomrel za jeho hriechy.
Veľká noc ako sviatky jari
S Veľkou nocou sú spojené aj rôzne tradície, ktoré tu boli ešte pred kresťanskou Veľkou nocou. Spočiatku ale neboli spájané s dátumom Veľkej noci, ktorá nemá pevný dátum, ale slávi sa prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Nekresťanské národy si uctievali koniec zimy a príchod jari.
Na našom území sa zvykne vynášať bohyňa zimy Morena (slamená figurína v dievčenských šatách) a hádzať zapálená do potoka. Nad jarou a letom vládla slovanská bohyňa Vesna. Jej sa naši predkovaia snažili zapáčiť rôznymi kultovými obradmi. Priazeň Vesny mala priniesť do života dostatok úrody a zdravie. Ostalo nám po nich nielen jarné upratovanie, ale aj šibanie a oblievanie dievčat na Veľkonočný pondelok. Kupači a polievači dostávajú za odmenu symbol plodnosti a hojnosti – veľkonočné vajíčko. Za veľkonočným zajacom už stojí vplyv západnej civilizácie na našu krajinu.
Foto: Tibor Sklut