Víno z Beňadika dovážali na cisársky dvor

Zásluhy na tomto poli sa však pripisujú aj benediktínom, ktorí pôsobili v miestnom kláštore. Víno, ktoré sa kedysi v Hronskom Beňadiku dorábalo, bolo vysoko cenené a údajne sa dovážalo aj na cisársky dvor do Viedne.

Jedným z pokračovateľov tejto bohatej vinárskej tradície a zároveň aj tohtoročným vincúrom je Juraj Kosmály z miestnej časti Psiare. „Čo sa týka vína a viniča sme síce okrajovou oblasťou, ale práve miestne podmienky dávajú vínu trochu iný ráz. Práve preto si myslím, že bolo v minulosti naše víno tak cenené. Nie je v ňom toľko cukrov, je v ňom viac kyseliniek,“ podotkol pre TASR.

Vinárstvu sa venuje od detstva, do vinice chodieval ešte so svojím otcom. Voľakedy bolo v dedine podľa jeho slov viníc podstatne viac. „Ľudia boli doma, bohužiaľ, dnes odchádzajú za robotou a potom ostáva toho času na vinice málo,“ zamyslel sa. Víno považuje za nápoj kráľov, ktorý treba zveľaďovať, učiť sa, ako ho dorábať, aby bolo čo najlepšie.

„Veľa faktorov ovplyvňuje to, aby hrozno prišlo do pivnice a potom veľa ďalších faktorov ovplyvňuje to, aby to víno bolo dobré,“ vysvetlil. Z vonkajších podmienok je podľa jeho slov prvoradé počasie. „Vlani bolo veľmi zlé počasie a možno 70 percent úrody padlo. Tie vína tiež neboli bohvieakej kvality. Tento rok sa to zase ukazuje krásne,“ zhodnotil.

Nástrahy však číhajú aj v podobe chorôb – keď je teplo, príde múčnatka, keď je vlhko, prídu podľa jeho slov plesňové ochorenia. „Takže človek musí stále dávať pozor, chodiť, postriekať tú vinicu, samozrejme, v rozumnej miere, pretože pred zberom už to nie je vhodné,“ vysvetlil. Sám ročne dorobí približne 500 až 600 litrov vína, väčšinu z neho porozdáva.

Nielen v Psiaroch, ale aj v Hronskom Beňadiku sú po okolitých kopcoch roztrúsené pivnice. Práve v nich ukrývajú vinári svoje poklady. Sú vytesané do pieskovca, tzv. tufu. Pivnice vznikli ešte v časoch tureckých nájazdov. Ako útočište pre miestnych však slúžili aj počas druhej svetovej vojny. Okrem toho sa využívali najmä na odkladanie úrody, či už dorobeného vína, alebo na uskladnenie ovocia a zeleniny.

Perličkou je, že miestni sa vždy čudovali, akého malého vzrastu museli byť ich predkovia, pretože mali pivnice veľmi nízke dvere. Nakoniec dvere vybúrali a urobili väčšie vstupy. Až potom však zistili, že nízke boli kvôli tomu, lebo sa tak v pivnici udržala stabilná teplota.

[size=15]História kláštoru[/size]

Nielen cirkevný, ale aj svetský význam v podobe významného opevnenia bol počas niekoľkých storočí pripisovaný kláštornému areálu v obci Hronský Beňadik v okrese Žarnovica. Hádam najtypickejším znakom tejto stavby je pre mnohých nepochybne bazilika, ktorá sa svojou majestátnosťou týči nad celou obcou. Pôvodný kláštor bol románsky a bol vybudovaný ešte pred rokom 1075. V 14. storočí sa však rozpadol a tak dochádza k výstavbe nového v gotickom slohu. Výstavba celého areálu, v ktorom sa vystriedalo viacero rehoľných rádov, trvala viac ako jedno storočie. „I keď k vysviacke došlo v roku 1483, ešte po roku 1500 sa benediktíni sťažujú, že im prší. Teda ešte nemali strechu nad hlavou,“ priblížila históriu areálu sprievodkyňa benediktínskeho kláštora Terézia Rybárová.

[size=15]Varili „modré pivo“ [/size]
Vďaka benediktínom si obec na svoje konto pripisuje aj niekoľko zaujímavých prvenstiev. Údajne tu bola prvá škola na území Uhorska, už v 12. storočí sa tu vyučovalo v latinskom jazyku. „Hronský Beňadik bol hodnoverným miestom, kde sa nielen uchovávali, ale aj prepisovali listiny a to nielen cirkevné, ale aj svetské,“ podotkla Rybárová. Bol tu tiež prvý pivovar na území Uhorska, v ktorom sa údajne varilo modré pivo. „Bolo tu stredoveké skriptórium, kde sa písali a viazali knihy a toto modré pivo benediktíni používali na riedenie atramentu,“ dodala Rybárová. Tu bola napísaná aj prvá kniha na území Uhorska, nazývaná Nitriansky kódex alebo kancionál. Nie vždy však areál slúžil len cirkevným záležitostiam. V čase tureckých nájazdov na naše územie bol vďaka svojej polohe významnou protitureckou pevnosťou. „Kláštor je osadený na križovatke ciest k banským mestám, takže zrejme už ten pôvodný zámer bol zámer obranný,“ podotkla Rybárová. V areáli sa dodnes nachádza aj tzv. pracháreň, kde sa v tých časoch pripravoval pušný prach.

Zdroj a foto: TASR