Za posledných desať rokov sa výskyt žltačky v BBSK zdvojnásobil
Banská Bystrica 30. decembra (TASR) – Epidemiológovia Regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskobystrickom kraji (BBSK) zaznamenali od začiatku tohto roku do dnešného dňa 465 prípadov ochorení na vírusový zápal pečene typu A (hepatit
Región tak dosiahol najvyššiu chorobnosť za posledných 10 rokov a BBSK
sa tak dostal v rámci Slovenska na druhé miesto hneď za Košický kraj.
„Zvýšenie počtu chorých na žltačku stúpol oproti roku 2000 takmer
o 50 percent. Ochorenia sa vyskytli vo všetkých okresoch kraja s výnimkou
okresov Revúca a Žarnovica, kde dosiaľ nebol zaznamenaný v tomto roku ani
jeden prípad hepatitídy typu A. V rámci kraja najvyššiu chorobnosť na
žltačku má okres Zvolen, Lučenec, Poltár a Detva,“ uviedla pre TASR
vedúca odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ Mária Avdičová.
Zdôraznila, že napriek tomu, že vírusový zápal pečene typu A je
predovšetkým choroba detí, tentoraz sa vyskytla aj vo vyšších vekových
skupinách, pričom výnimkou nebolo ani ochorenie u 65-ročných a starších
ľudí.
Chorobnosť u 5 až 9-ročných detí je stále najvyššia a to
261 prípadov na 100.000 obyvateľov v tejto vekovej skupine. Až 43 percent
ochorení sa však vyskytlo u dospelých osôb vo veku 20 rokov a starších.
„Žltačka tak už nie je len typickou chorobou detí, ale presúva aj do
vyšších vekových skupín ľudí, ktorí sa vzhľadom na dlhoročný nízky
výskyt s nákazou nestretli, nie sú odolní a sú teda na žltačku
vnímavejší,“ doplnila epidemiologička.
Ochorenie spôsobuje vírus žltačky typu A, ktorý je hepatotropný, čo
znamená, že poškodzuje bunky pečene. Keďže je to vírus, kauzálna liečba
nie je k dispozícii. Neexistuje liek, ktorý by priamo tento vírus ničil.
Ochorenie sa lieči symptomaticky. Potlačujú sa jeho príznaky a keďže sú
napadnuté bunky pečene, ktoré si neplnia svoju funkciu, najdôležitejšia
v liečbe je šetriaca diéta – obmedzenie potravín náročných na
metabolizmus pečene, ako sú napríklad tuky.
Potrebné je aj zníženie telesnej námahy, najlepšie pokojom na lôžku.
„Ochorenie sa prenáša fekálno-orálnou cestou, chorý vírusy vylučuje
stolicou a k prenosu dochádza kontamináciou predmetov, potravín či vody.
Najčastejšia forma je priamy kontakt, keď chorý kontaminuje prostredie a
ľudí vo svojom bezprostrednom okolí. Potvrdené prípady sú
hospitalizované, hospitalizácia sa riadi závažnosťou klinického obrazu,
ktorá je daná najmä výškou pečeňových testov. Čím sú vyššie, tým
je priebeh ochorenia dramatickejší,“ spresnila Avdičová.
Na vrchole ochorenia vylučujú pacienti najviac vírusov a ich stolica je
najinfekčnejšia. Keď pacient zožltne, počet vírusov začína klesať. Do
prepuknutia najväčších príznakov, teda kým je pacient najinfekčnejší,
nie je izolovaný. Pri nedodržaní zásad osobnej hygieny nakazí svoje okolie
a môže tak byť zdrojom epidémie. „Na prvom mieste pri tejto chorobe je
dodržiavanie osobnej hygieny. Na nedávnom celoslovenskom stretnutí
odborníkov sme sa dohodli, že budeme opäť iniciovať zdravotno-výchovné
akcie na školách so zámerom docieliť, aby si deti po použití toalety
umývali ruky. Chceme v tomto smere zaangažovať aj médiá, ktoré vhodnou
formou budú pripomínať potrebu dodržiavania osobnej hygieny ako
najúčinnejšieho nástroja prevencie proti žltačke. Druhou účinnou formou
je očkovanie, ktoré sa však poskytuje len v ohnisku nákazy najneskôr do
dvoch týždňov od kontaktu,“ uzavrela epidemiologička.
Zdroj: TASR.sk