Žiarsky november 89: Skandovanie pod oknami súdruhov, v závode sa rečnilo z Avie

Nežná revolúcia v Žiari nevypukla 17. novembra ako v Prahe či iných mestách, kde sa štrngalo kľúčmi, no napriek tomu k nám predsa dorazila. Z kroniky sa ale o priebehu nežnej v Žiari nedozviete nič. Zdá sa, že vtedajší kronikár pristupoval k dokumentovaniu politického zvratu veľmi opatrne.

Posledné záznamy v kronike z roku 1989 ešte hovoria o budovateľských plánoch a kultúrnych podujatiach zastrešovaných stranou, potom už ale nasledujú len prázdne listy bieleho papiera. Ďalší záznam už je z roku 1990, a spätne udalosti neopisuje.

,,Aj na tomto vidieť, že kronikár sa ešte bál, alebo bol „verný“ syn (dcéra) KSS," uviedol kedysi pre Žiar24 jeden zo žiarskych tribúnov, Július Minka.

Udalosti v Žiari krok po kroku

Čo kronika neprezradila, sme sa snažili zistiť priamo od aktérov novembrového diania na žiarskom námestí. Miroslava Grznára a Júliusa Minku. Z ich spomienok sme ešte pred rokmi dali dokopy tento sled udalostí:

• Od 17. novembra – Začali sa šíriť informácie o revolučných náladách v Bratislave a Prahe. V Žiari sa zatiaľ v meste neprotestovalo.
• 25. november (sobota) – Večer vysielali v televízii zábery z Bratislavy a Prahy. Na žiarskom námestí sa pomaly začali schádzať ľudia. Viedli rozhovory, diskusie, začali sa tvoriť skupinky. ,,Keď som tam prišiel ja, bola tam už hromada ľudí. Diskutovali sme, rozprávali sa, zhodli sme sa že komunizmus jednoducho musí padnúť. Skupina , bolo nás možno 30 až 40, sme sa vybrali pred budovu OV (Okresný výbor strany), tam sa skandovalo proti Komunistickej strane. Vo vnútri zasadal OV KSS, riešil krízovú situáciu. Keď súdruhovia skončili a vyšli von začali sme im klásť otázky, oni odpovedali. Po nejakom čase sme sa rozišli. Toto bol pre nás dôležitý a zlomový moment, lebo súdruhovia nezavolali na nás ani VB (Verejná bezpečnosť ) ani ŠtB (Štátna bezpečnosť). Uvedomili si, že už nemajú moc.“ opisuje relatívne pokojný začiatok žiarskych novembrových nálad Július Minka.
• 26. november (nedeľa) – Skupiny ľudí, ktoré sa v predošlých dňoch na námestí vytvorili sa znovu streli. Prišlo aj k dramatickým okamihom. ,,Vyliezli sme po rebríku na strechu OV KSS a zhodili sme hviezdu. Potom sme šli k zmrzlinárni pri pošte a vytrhli sme zo zeme velikánsku betónovú hviezdu. Ničenie týchto symbolov sa nezaobišlo bez veľkého jasotu a potlesku ľudí, ale aj tak bolo vidieť že mnohí radšej pozerali obďaleč,“ opisuje Miroslav Grznár.
• 27. november – 30. november – Skupinka približne 20 až 30 ľudí, ktorí sa spoznali pri protestoch na námestí si od Miestneho národného výboru (MNV) vybavila priestor v Mestskom kultúrnom stredisku. Tam sa začali stretávať, ich rady sa každou schôdzkou rozširovali.
• December 1989 – Schôdzky v kultúrnom stredisku pokračovali. Obvyklé frekvencie boli každé dva alebo tri dni. Vytvoril sa výbor Verejnosti proti násiliu (VPN), ktorého predsedom sa stal Július Minka. ,,Už nebolo potrebné protestovať v uliciach, prišiel čas na politickú prácu. Tej bolo naozaj veľa, veci sa museli meniť od základov,“ spomína na naše porevolučné začiatky Minka.

Zmeny vo vedení a vyššie platy, znelo v závode

Bez odozvy nezostali novembrové nálady ani v žiarskom závode, vtedy ešte nesúcom meno ZSNP. O tom, čo sa dialo v priemyselnom parku, vieme vďaka bohatým záznamom dnes už zosnulého nadšenca pre žiarsku históriu, Richarda Kafku.

Podľa jeho textov niekoľko dní po 17. novembri dosiahlo novozvolené vedenie odborov zvolanie mítingu celého osadenstva ZSNP.

Ľudia sa zišli hneď za hlavnou vrátnicou. Využili, čo mali. Ako rečnícka tribúna napríklad poslúžilo nákladné auto Avia. Na jeho prívese sa striedali zástupcovia prevádzok, podľa záznamov Richarda Kafku vystúpil aj vtedajší podnikový riaditeľ Ľudovít Černák, ktorý bol za riaditeľa zvolený zástupcami pracujúcich len dva mesiace pred novembrom.

,,Tých vystúpení bolo dosť veľa a v podstate všetci žiadali najmä zmeny vo vedení ZSNP, úpravy platov, skrátenie pracovnej doby, niektorí vystupujúci umiernene a niektorí veľmi radikálne. Bol aj prípad, keď vystúpil na Aviu vedúci prevádzky stavebnej výroby, ktorý pochádzal zo silnej podnikateľskej rodiny v Čechách a začal upozorňovať zhromaždenie na záľudnosti kapitalistickej spoločnosti bol vypískaný a musel ísť z tribúny dole," opísal udalosti zo závodu Kafka. Zhromaždenie sa potom malo v pokoji rozísť a jeho výsledkom bolo prijatie rezolúcie. Kde sa listina nachádza, žiaľ, nevedno.

Nenechajte si ujsť viac noviniek zo Žiaru a okolia a sledujte nás aj na Facebooku a Instagrame.