Zita Strnadová-Paráková: Čo slávnu virtuózku privialo do Žiaru?
Strnadovcov poznal v Žiari azda každý. Po rodáčke z Čachtíc zostala v meste hlboká stopa.
Zita Strnadová-Paráková bola v Žiari nad Hronom výraznou ženskou postavou. Rodáčka z Čachtíc prežila v našom meste veľkú časť života v roku 1988 tu i zomrela.
Uznávaná hudobníčka
Zita, pôvodným menom Paráková, bola uznávaná klavírna virtuózka a organizátorka hudobného života v celoslovenskom meradle.
Ako uvádzajú archívy Richarda Kafku, v rokoch 1933–1936 študovala hudobnú vedu na Univerzite Komenského v Bratislave, špeciálne hru na klavír potom študovala v Prahe u významného majstra prof. V. Kunza. Tu začala aj koncertovať. Jej koncertná činnosť vrcholila v rokoch 1946–1948 premiérovým predvádzaním diel slovenských skladateľov J. Cikkera a E. Suchoňa. Strnadová-Paráková nahrávala pre slovenský rozhlas, rozhlas v Budapešti aj v Prahe.
Aktívna bola počas celého života a jej prínos je ťažké zhrnúť, no ako vrchol jej diela sa skloňuje uvedenie Cikkerovho Conzertina s Českou filharmóniou či koncerty so Slovenskou filharmóniou v Berlíne a Budapešti.
Poverenie ministra
Zrejme najvýraznejšou stopou, ktorá po Strnadovej-Parákovej zostala v našom meste, je Základná umelecká škola (ZUŠ). Tá dnes nie náhodou nesie jej meno. Strnadová-Paráková školu ešte ako ,,Ľudovú školu umenia" v roku 1959 založila. Pre začínajúce dynamicky sa rozvíjajúce sa priemyselné mesto to bol vtedy veľmi dôležitý moment. Ako sa ale Čachtičanka pôsobiaca v niekoľkých metropolách dostala do Žiaru nad Hronom?
Podľa záznamov Richarda Kafku v roku 1951 minister ťažkého priemyslu v Prahe poveril Ing. Karola Strnada, jej manžela, riadením výstavby hlinikárne. Strnad sa stal našim prvým odborníkom na výrobu hliníka a za manželom sem nasledovala aj Zita.
V čase príchodu Strnadovcov bol Žiar ešte Svätým Krížom a premenu na moderné mesto mal len pred sebou. Kafka vtedajšie mesto opisuje ako ,,dedinu plnú zablatených ciest a stavebných robotníkov".