Život sa s Luciou (18) nemaznal, teraz jej to odpláca
Keď sa v detstve nemohla pre závažnú chorobu hýbať, začala čítať knihy. Dnes zbiera jedno ocenenie za druhým po celom Slovensku. Reč je o talentovanej, len 18-ročnej gymnazistke zo Žiaru Lucii Koštovej.
[size=14][color=#cc0000]Život jej visel na vlásku[/color][/size] Vždy, keď Luckina mama spomína na minulosť, trasie sa jej hlas. „Lekár nám vtedy v Bystrici povedal, že sme prišli nie za päť minút dvanásť, ale za päť sekúnd dvanásť,“ začína rozprávanie mama, ktorej život dcéry visel doslova na vlásku.
Lucka bola ako každé iné dieťa, rada behala, športovala, hrala sa s ostatnými deťmi. Lenže potom, ako snáď každé dieťa, dostala ovčie kiahne. A tie jej, i celej jej rodine poriadne skomplikovali život.
[blockquote]Jej imunitný systém sa zbláznil, dostala otravu krvi a zápal osrdcovníka. Srdiečko len 8-ročného dievčatka sa začalo plniť vodou.[/blockquote]
Nasledoval rýchly prevoz zo žiarskej do bystrickej nemocnice. „Vtedy ešte lekári nevedeli, čo jej presne je, len nás rýchlo posielali do Bystrice,“ hovorí mama Jana. „Na tú cestu si vôbec nespomínam, len som sadla do svojho auta a letela som za sanitkou.“
[size=14][color=#cc0000]Pol litra vody v srdci[/color][/size] Veľký šok čakal na Janu aj v bystrickej nemocnici, dieťa totiž našla na onkologickom oddelení. Našťastie, rakovina to nebola, ale Luckine srdiečko sa zapĺňalo vodou, keby bolo zlyhalo, bola len malá šanca, že by ho opäť oživili. Lucka mala vtedy 8 rokov, 20 kilogramov a pol litra vody v srdci. Lekári však o jej život zabojovali, lenže malé dieťa nesmelo chodiť po schodoch, nesmelo sa príliš hýbať a bralo kopu liekov. Práve v tomto období začala Lucka čítať knihy a nielen čítať, ale neskôr aj písať. Prvú poviedku napísala, keď mala 15-násť. Avšak ona sama hovorí, že: „to bolo pomerne neskoro. Bola to vlastne fanfiction poviedka na pokračovanie. Volala sa „Návrat“ a mala 24 kapitol a epilóg,“ spresňuje Lucia.
Knihy jej zachránili život Do prvej súťaže ju prihlásila slovenčinárka, ktorá bola aj jej prvou čitateľkou a faninkou. A potom už vyhrávala jednu súťaž za druhou. Prvou bola súťaž Tak píšem ja 2011, kde vyhrala s poviedkou Navždy tvoj Matias 1. miesto v kategórii B – próza. Potom to bola Literárna Senica Ladislava Novomeského 2011. Na tejto súťaži získala čestné uznanie v kategórii II.- próza za poviedku „Augustový sneh“. Cenu Milana Rúfusa za 1. miesto v kategórii B – poézia a próza na umeleckej súťaži, ktorú vyhlásilo Gymnázium Milana Rúfusa. Tam sa prihlásila s poviedkou O jednej knihe. A opäť jedno 1. miesto získala na oceňovaní Gymi 2012 v kategórii umenie.
[size=14][color=#cc0000]Lucia chce vydať knihu[/color][/size] Snom tejto mladej Žiarčanky je vydať knihu poviedok. Možno aj tých, na ktorých práve pracuje s názvom Čas vydať sa na cestu. Niektoré z poviedok majú smutný koniec a objavuje sa v nich aj nemocničné prostredie. Choroba, ktorú Lucka v detstve prekonala na nej zanechala stopy. A to nielen v podobe liekov, ktoré stále berie, ale aj v pohľade na svet, ktorý vidí inými očami ako my ostatní, ktorí sme nemali smrť na jazyku.
Katarína Reiterová